Hluchoslepota je kombinované postihnutie zraku a sluchu, ku ktorým sa môže pridružiť aj telesné, mentálne či iné postihnutie. Toto kombinované postihnutie nie je súčtom postihnutí, ale ich násobkom, a preto zanecháva ťažké následky na celkovom vývine dieťaťa, ktoré si vyžaduje špecifický odborný a pedagogický prístup.

Hluchoslepota si vyžaduje celoživotnú starostlivosť za účelom udržania získaných a nadobudnutých zručností. Ak sa hluchoslepému človeku nedostane špeciálnej pomoci, ostáva v izolácii, nie je schopný komunikovať, nedostávajú sa k nemu informácie, nerozvíja sa a ostáva väzňom vo svojom vlastnom svete.

Európsky parlament v apríli 2004 oficiálne uznal, že hluchoslepota je samostatné postihnutie a že hluchoslepí ľudia majú tie isté práva ako ktorýkoľvek európsky občan. Patrí tam aj právo na asistenciu, ktorá je potrebná na prístup k informáciám a množstvu každodenných aktivít.